Sen o práci v exotické krajině s "exotickým" platem

Příběh Kataríny R.

Jedného dňa prišla kolegyňa do práce s webovou stránkou G5 PLUS. Každý z nás za zasníval, aké by to bolo super, pracovať v takej exotickej krajine za taký "exotický" plat. Bolo to všetko len v rovine snívania, až mi nakoniec jeden deň (neviem, čo ma to napadlo) skrsla v hlave myšlienka, "Čo takto to skúsiť?". Anglicky niečo viem, niečo sa doučím. A tak som môj nápad predložila manželovi, ktorý súhlasil a sen za naším vysnívaným domčekom sa mohla začat. Poslala som životopis do G5 PLUS a čakala, čo sa bude diať. Dlho nič, už som na môj životopis aj akosi zabudla a žila si svoj normálny život. V tom ale jedného dňa zavolala slečna Nela. Myslela som, že zase nejaká otravná pani, ktorá je zvedavá na moju životosprávu a krvný tlak a chcela som položiť. V tom však ozrejmila, kto je, a čo chce a tak som zostala zaskočená. Ževraj koncom marca prídu robiť pohovory zo Security Forces Hospital v Riyadhe a že či sa cítim pripravená sa s nimi stretnúť (volala mi začiatkom marca!!!). Myslela som si, že si robí srandu, až do momentu, keď ma začala preskúšavať angličtinu (podotýkam, volala mi do práce a anglicky som nehovorila viac ako 5 rokov). Nakoniec sme sa dohodli, že to teda skúsim. Poslala mi potrebné termíny, čo všetko bolo treba absolvovať do pohovorov, prehádzala som si služby a hor sa do Prahy.Na počudovanie, pohovory sa akosi vydarili a ja som 6. júla 2014 so slzami v očiach a strachom v duši nasadla do lietadla smer Riyadh (všetko to malo taký rýchly spád, že som si to ani nestihla rozmyslieť).
Hneď v lietadle som sa zoznámila s dvomi Češkami - Alenami, tak som si pomyslela, "Fajn, nebudem v tom sama". Na letisku nás čakal panáčik, ktorý na nás mával a nám bolo jasné, že tú obrovskú frontu ľudí predbehneme (huraaa, o druhej v noci bolo čakanie to posledné, čo sa nám chcelo). Absolvovali sme fotenie a odtlačky prstov a vyrazili do compoundu Al Akariya v centre Riyadhu (až teraz oceňujem polohu v centre, lebo všetky nákupné centrá máme nablízku. Peňaženka síce happy nie je, ale zvláda to s hrdosťou. Na druhý deň ráno, po dvoch hodinách spánku sme sa vybrali do nemocnice. Prešli sme asi všetky kancelárie, ktoré sú v nemocnici, každý nám niečo hovoril (polovicu som im nerozumela a absolútne doteraz netuším, kto tí ľudia boli) a prvý deň bol za nami.
Druhý a vlastne aj tie ostatné dni už som strávila na svojom oddelení - Detskom ARE, so skvelou vrchnou, bláznivými kolegyňami a super doktormi , bez pomoci ktorých by som asi skončila na psychiatrii. Spolu s Alčami (hlavne tou jednou), sme absolvovali Orientation week a Arabic week, BLS a začala sa púť za našimi Igamami a Saudi Counsilom. Keďže sa akosi stratil môj file (v Saudi nič prekvapujúce, ako postupne zisťujem. Mimochodom ďakujem Nela za pomoc.), vybavenie Igami sa trošku predĺžilo, ale nakoniec predsa (po pravidelnom navštevovaní môjho nového "kamoša" na personálnom). Vybavenie účtu v banke som tiež zvládla (trvalo to iba dve hodiny) a už sa ťažko zarobené peniažky mohli začať posielať domov.
Život v Saudi je CRAZY, ako ja to nazývam, lebo neviem, či existuje nejaké iné slovo pre Saudi People a Saudi Life. Nikto nič nerieši, všetko je vybavené jednou vetou "Inshallah bukra" (Keď Allah dá, tak zajtra), ale v podstate ako si život urobíte, tak ho budete mať kdekoľvek na svete sa nachádzate.
Pobyt v Saudi odporúčam každému, je to naozaj obrovská skúsenosť. Veľa vás to naučí, veľa pochopíte a trpezlivosti budete mať na rozdávanie (na Slovensku som banku vybavila za 15 minút a tešila som sa, že ako rýchlo som to vybavila a že tam nemusím íst zajtra zase) :-)
Treba len nabrať odvahu a vydržať. O ničom inom to nie je :-)

S pozdravom vaša "Sister" Katka, Trnava, SR/Riyadh, KSA